吠える
ほえる
ichidan verb
to bark, to howl
Conjugation
| Affirmative | Negative | |
|---|---|---|
| Present | 吠える | 吠えない |
| Present polite | 吠えます | 吠えません |
| Past | 吠えた | 吠えなかった |
| Past polite | 吠えました | 吠えませんでした |
| て form | 吠えて | 吠えなくて |
| ている present | 吠えている | 吠えていない |
| ている polite | 吠えています | 吠えていません |
| ている past | 吠えていた | 吠えていなかった |
| ている past polite | 吠えていました | 吠えていませんでした |
| Conditional ば | 吠えれば | 吠えなければ |
| Conditional たら | 吠えたら | 吠えなかったら |
| Volitional | 吠えよう | — |
| Volitional polite | 吠えましょう | — |
| Potential | 吠えられる | 吠えられない |
| Passive | 吠えられる | 吠えられない |
| Causative | 吠えさせる | 吠えさせない |
| Imperative | 吠えろ | 吠えるな |
1.
to bark, to howl
For a dog or animal to make a loud cry.
Related Words
Contrast:
鳴く (animal cry (general))